Domov > Správy > Správy z priemyslu

Aký je globálny priemyselný dopad silného zemetrasenia v Turci?

2023-08-01

6. februára sa v Turci vyskytli dve zemetrasenia s magnitúdou 7,8, ktoré bolo cítiť v celej Ázii, Európe a Afrike. Türkiye je siedmym najväčším výrobcom plastov na svete, druhým najväčším výrobcom plastov v Európe a piatym najväčším výrobcom farieb v Európe. Chemický priemysel je hlavnou súčasťou priemyselného systému Turecka. Keď zemetrasenie zasiahne miestny chemický priemysel, ako ovplyvní globálny chemický priemysel?

Ráno 6. februára miestneho času došlo v juhovýchodnom Turci k silnému zemetraseniu. Zemetrasenie zasiahlo aj Libanon, Sýriu a ďalšie susedné krajiny. Chemický priemysel je dôležitou súčasťou priemyselného systému Turecka a jeho objem dovozu a vývozu predstavuje pomerne veľkú časť dovozu a vývozu krajiny. Dovoz a vývoz chemikálií z Türkiye však predstavuje vo svete pomerne obmedzený podiel, takže aj keď má zemetrasenie vplyv na miestny chemický priemysel, je ťažké výrazne ovplyvniť zásobovanie globálneho chemického trhu.

Turecký petrochemický priemysel zohráva v Európe dôležitú úlohu

Türkiye je siedmym najväčším výrobcom plastov na svete, druhým najväčším výrobcom plastov v Európe a piatym najväčším výrobcom farieb v Európe. Jej chemický priemysel má vysoký technologický obsah a bohaté kategórie produktov. Je dôležitou súčasťou priemyselného systému Turecka. V Türkiye investovali svetové chemické giganty Dow, Bayer, Procter&Gamble atď. Podľa údajov Türkiye Exporters Conference (TIM) bude objem exportu chemikálií a produktov z Türkiye najvyšší v roku 2022, a to 33,524 miliardy amerických dolárov, čo predstavuje 13,2 % celkového objemu exportu Turecka. V budúcnosti rast tureckého chemického priemyslu prevýši tempo rastu celkovej ekonomiky. V roku 2023 sa očakáva, že export Türkiye z chemického priemyslu dosiahne 50 miliárd dolárov, čo predstavuje 0,79 % globálneho chemického trhu.

Chemický export Türkiye sa sústreďuje najmä v Európe a na Strednom východe a jeho obchod s Čínou je obmedzený

V posledných rokoch sa rýchlo rozvíjal automobilový priemysel v Türkiye, projekty mestskej rekonštrukcie a plastikársky priemysel, takže dovoz chemikálií do Türkiye výrazne vzrástol. Dovoz Türkiye je hlavne polyuretán, vláknité suroviny, gumárenské suroviny atď. Türkiye dováža najmä chemikálie z krajiny v Európe, krajiny na Blízkom východe, Nemecka, Indie, Talianska atď Hlavnými exportnými smermi sú Egypt, Irak, Nemecko, európska krajina, Taliansko, Spojené arabské emiráty atď. Okrem toho Turecko ako tranzitné miesto pre chemické látky zohráva dôležitú úlohu v obchodovaní s chemikáliami v okolitých krajinách.

Objem obchodu s chemikáliami medzi Európou a Čínou je relatívne obmedzený. Podľa štatistík Generálnej colnej správy Čínskej ľudovej republiky bude množstvo organických chemikálií dovezených z Türkiye Čínou v roku 2022 predstavovať 130 miliónov juanov, čo predstavuje 0,04 % z celkového množstva; Plast a jeho výrobky boli 200 miliónov juanov, čo predstavuje 0,04%; Dovozná hodnota gumy a výrobkov z nej bola 220 miliónov juanov, čo predstavuje 0,2 %. Okrem toho množstvo chemického vlákna (vrátane chemického vlákna a striže z chemických vlákien, to isté nižšie) dovezeného z Turecka bolo 350 miliónov juanov, čo predstavuje 3,3 %. Pokiaľ ide o export, množstvo organických chemikálií vyvezených z Turecka Čínou v roku 2022 bude 17,04 miliardy juanov, čo predstavuje 2,9 %; Plastové výrobky tvorili 1,7 % a výrobky z gumy 0,9 %. Podiel chemickej vlákniny je o niečo vyšší, dosahuje asi 8,6 %.

Celkovo, hoci je chemický priemysel a priemysel výrobkov odvetvím s najvyšším objemom exportu v Turci, predstavuje len asi 1 % celosvetového obchodu s chemikáliami. Objem obchodu s chemickými výrobkami s Čínou zároveň predstavuje veľmi obmedzený podiel na celkovom množstve. Preto, aj keď má zemetrasenie v Türkiye vplyv na miestny chemický priemysel, je ťažké výrazne ovplyvniť zásobovanie globálneho chemického trhu. Vplyv na dovoz a vývoz chemikálií v Číne je tiež relatívne obmedzený. Treba však poznamenať, že Türkiye je známe ako „Európske energetické rozhranie“ a väčšina ropovodov (plynových) v európskej krajine a na Blízkom východe vstupuje do Európy cez túto krajinu. Vplyv zemetrasenia na ropovody a plynovody a to, či ovplyvní zásobovanie rafinérskych podnikov v uvedených regiónoch surovinami, sa ešte len uvidí.


We use cookies to offer you a better browsing experience, analyze site traffic and personalize content. By using this site, you agree to our use of cookies. Privacy Policy
Reject Accept